Pani Alena bola obyčajná matka dvoch detí – dvojičiek, dcéry Emy a syna Adama. Jej život bol plný každodenných povinností, práce a starostlivosti o rodinu. Financií nikdy nebolo nazvyš, a preto sa sústredila len na základné výdavky. Plánovanie budúcnosti? Na to nebolo času ani peňazí.

Alena nikdy neriešila, že by mala odkladať peniaze pre svoje deti. "Veď to nejako zvládneme, keď príde čas," hovorila si vždy, keď ju napadlo, že budúcnosť môže priniesť výdavky, ktoré teraz nevie pokryť.

Pani Eva bola vždy praktická a dôverčivá osoba. Na finančné produkty sa nikdy nepozerala do hĺbky, pretože mala známu v banke, ktorej dôverovala. Tá jej ochotne pomáhala so všetkým, čo potrebovala.

Marek bol mladý absolvent vysokej školy, ktorý si po ukončení štúdia splnil sen o samostatnom bývaní. Prenajal si garsónku v meste, kde si našiel aj prácu. Život bral s ľahkosťou – čo zarobil, to minul. Nájom, splátka za auto, večere s kamarátmi, víkendové výlety či nové technológie – všetko to dokázal hravo financovať zo svojho platu.

O šetrení alebo finančnej rezerve nikdy nerozmýšľal. Vždy si hovoril: „Načo mi to bude? Veď všetko zvládam.“

Starší manželský pár Ján a Mária žili celý život skromne. Vychovali dve deti, ktoré sú už dospelé a samostatné. Ján pracoval ako vodič a Mária ako predavačka. Počas života si zakladali na tom, že všetko, čo zarobia, investujú do rodiny, bývania a bežných potrieb.

Nikdy neverili bankám, finančným produktom či poradcom. Pre nich boli tieto veci vždy „len spôsobom, ako na ľuďoch zarobiť“. Keď v televíznych novinách kedysi tvrdili, že druhý a tretí pilier sú nevýhodné, rozhodli sa do nich nevstúpiť. Vraveli si: „Veď štát sa o nás postará.“

Rodina Novákovcov sa dlho tešila na plánovaný víkendový výlet do Rakúska. Milovali hory a zimu, a tento rok sa rozhodli vyskúšať lyžovanie na jedných z najlepších alpských zjazdovkách. Sneh bol ideálny, slnko svietilo, a všetko nasvedčovalo tomu, že ich čaká perfektný víkend.

No nikto z nich netušil, že táto dovolenka skončí obrovským stresom, finančnými problémami a pocitom, že zanedbali niečo veľmi dôležité.

Mladá slečna Veronika pochádzala z malej dedinky, kde vyrastala s rodičmi. Počas štúdia na vysokej škole si uvedomila, že jej srdce inklinuje k životu v meste. Po ukončení štúdia sa rozhodla v meste nielen pracovať, ale aj usadiť.

Prvý rok bývala v prenajatom byte a život v meste sa jej páčil. No čoskoro začala snívať o vlastnom bývaní. Vedela, že prenájom nie je trvalé riešenie, a tak začala zvažovať kúpu vlastného bytu.

Jozef mal vždy dobrý pocit z toho, že si všetko zvládne sám. Už od mladosti bol veľmi nezávislý a často sa spoliehal na svoje schopnosti a rozhodnutia. Keď prišlo na finančné záležitosti, jeho prístup bol jednoduchý – "Všetko zvládnem sám, nepotrebujem nikoho, kto by mi poradil." Považoval finančných poradcov za zbytočných, presvedčený, že všetko, čo potrebuje, si vie nájsť a vybaviť online alebo cez telefonát s poisťovňou. Prečo platiť niekomu za poradenstvo, keď je to tak ľahké, že? A tak sa nikdy neobťažoval s tým, aby si poradil s odborníkom.

Pani Martina mala za sebou bežné ráno. Pred odchodom do práce dala prať práčku, zamkla byt a ponáhľala sa na autobus. Netušila, že o pár hodín ju čaká situácia, ktorá jej úplne zmení pohľad na dôležitosť poistenia.

Peter si splnil svoj dlhoročný sen – kúpil si svoje prvé nové auto. Radosť z čerstvo vylešteného vozidla bola obrovská, a keď mu pán v predajni ponúkol možnosť uzavrieť havarijné poistenie priamo na mieste, neváhal. Predajca ho presviedčal, že ide o „kompletné“ poistenie, ktoré pokryje všetko, čo sa môže stať. Peter sa spoliehal na jeho slová a už nechcel nič riešiť. Auto bolo nové, nádherné a on sa tešil, že ho konečne môže používať.