Ako slepá dôvera v bankové produkty ovplyvnila Evinu budúcnosť

Pani Eva bola vždy praktická a dôverčivá osoba. Na finančné produkty sa nikdy nepozerala do hĺbky, pretože mala známu v banke, ktorej dôverovala. Tá jej ochotne pomáhala so všetkým, čo potrebovala.

1. Začiatok „výhodných“ riešení

Eva si najprv otvorila bežný účet, ako každý klient. Jej známa jej v priebehu času začala odporúčať ďalšie produkty:

• Druhý pilier: „Je to zadarmo a je to fajn,“ hovorila známa. Eva teda súhlasila.
• Tretí pilier: Odkladať si 30 € mesačne znelo rozumne, aj keď jej zamestnávateľ neprispieval nič.
• Životné poistenie a sporenie: Známá jej vysvetlila, že ak si ich založí, nebude musieť platiť 5 € mesačne za účet. Poistenie stálo 45 € mesačne a sporenie ďalších 30 €.

Eva bola spokojná. Verila, že jej finančné produkty sú dobre nastavené a že sa nemusí o nič starať.

2. Prvé pochybnosti

Po niekoľkých rokoch sa Eva rozprávala s kolegyňou, ktorá mala vlastného finančného poradcu. Keď jej spomenula svoj tretí pilier, kolegyňa jej položila otázku: „A prispieva ti na to zamestnávateľ?“

Keď Eva odpovedala, že nie, kolegyňa jej odporučila stretnutie s odborníkom. Eva si povedala, že za konzultáciu nič nedá, a dohodla si stretnutie s poradcom.

3. Pravda o jej finančných produktoch

Na stretnutí sa Eva dozvedela šokujúce informácie:

1. Bežný účet:
   • Účet, za ktorý by platila 5 € mesačne, mala „zadarmo“ len vďaka poisteniu a sporeniu.
   • V iných bankách by mohla mať účet bez podmienok zadarmo.
2. Druhý pilier:
   • Nemala ho v najvýhodnejšej správcovskej spoločnosti.
   • Jej fond bol garantovaný, čo znamenalo nízke zhodnotenie. Pri jej veku by mohol byť fond dynamický, s potenciálom oveľa vyššieho výnosu.
3. Tretí pilier:
   • Bol úplne nevýhodný, pretože jej zamestnávateľ naň neprispieval.
   • Náklady na správu boli vysoké a úspory sa takmer nezúročovali.
4. Životné poistenie:
   • Poistenie za 45 € mesačne bolo nastavené len na úrazy, pričom hlavné riziká, ako smrť alebo invalidita, neboli vôbec kryté.
   • Poistenie nemalo žiadnu logiku a preplácala za niečo, čo jej neprinášalo reálnu ochranu.
5. Sporenie v banke:
   • Eva si myslela, že ide o dobrý spôsob sporenia, no zistila, že:
     • Poplatky za správu znižovali reálne zhodnotenie.
     • Vklady sa zhodnocovali pod úrovňou inflácie, čo znamenalo, že strácala kúpnu silu peňazí.

4. Dôsledky a poučenie

Eva si uvedomila, že roky dôverovala niekomu, kto jej síce nechcel zle, no neponúkal jej tie najvýhodnejšie riešenia. Pre banku bola len klientkou, ktorá zabezpečovala zisky prostredníctvom poplatkov.

5. Čo mohla urobiť inak

Keby Eva mala nezávislého finančného poradcu, mohla mať nastavené produkty oveľa efektívnejšie:

• Druhý pilier v dynamickom fonde mohol za tie roky priniesť oveľa vyššie výnosy.
• Tretí pilier nemusela vôbec uzatvárať, ak naň zamestnávateľ neprispieval.
• Rizikové poistenie mohlo byť lacnejšie a efektívnejšie, s krytím dôležitých rizík.
• Sporenie v banke mohla nahradiť investovaním do podielových fondov alebo ETF s nižšími poplatkami a vyšším zhodnotením.
• Bežný účet si mohla zriadiť zadarmo bez podmienok.

6. Odporúčanie pre ostatných

Evin príbeh je varovaním pre každého, kto slepo dôveruje bankám a ich zamestnancom. Banka nikdy nie je nezávislý poradca. Ich cieľom je predávať vlastné produkty, nie hľadať najlepšie riešenia pre klienta.

Ak chcete mať istotu, že vaše financie sú správne nastavené, vždy sa poraďte s nezávislým finančným poradcom, ktorý zohľadní vaše potreby a možnosti. Tak sa vyhnete nevýhodným produktom a zbytočným stratám.